Dedinka pod hradnou zrúcaninou Čabraď žila naposledy v 70. rokoch minulého storočia. Rozpadávajúce sa domčeky a chátrajúcu kaplnku nazvali záchrancovia hradu symbolicky. Dedinou duchov.
ČABRADSKÝ VRBOVOK. Kedysi to bola samostatná obec, neskôr osada, patriaca pod blízky Čabradský Vrbovok. Dnes ostalo z bývalej poddanskej dediny tesne pod hradnou zrúcaninou iba torzo. Niekoľko rozpadnutých domov, postupne sa strácajúcich vo vysokej žihľave a zaujímavá , no poškodená kaplnka. V 19. storočí ju dala postaviť rodina Koháryovcov, ktorá mala hrad storočia vo vlastníctve.
„Sakrálna stavba bola zrejme náhradou za hradnú kaplnku, ktorá sa už nedala po požiari hradu využívať," povedal Albert Loydl zo združenia Rondel, ktoré viac ako desať rokov zachraňuje hrad Čabraď.
((video))
Požiar na hrade úmyselne založil posledný mužský potomok Koháryovcov. Dedina pod hradom žila ešte aj v nasledujúcich desaťročiach, no postupne strácala význam. 70. roky dvadsiateho storočia za ňou dali bodku. Starí obyvatelia pomreli, mladí sa odsťahovali. Osada dnes nemá názov, no chlapci z Rondelu ju nazvali príznačne dedinou duchov.
Oživiť, či nie?
Starostka Čabradského Vrbovka Viera Mlynarčíková je presvedčená, že život by sa do zaniknutej dediny mohol vrátiť.
"Určite už nie v takej podobe ako v minulosti, ale pre rozvoj turistického ruchu v regióne by to mohla byť cenná devíza."
Z dôvodu výskytu chránených plazov, predovšetkým užoviek, však v podhradí platí piaty, najprísnejší stupeň ochrany.
„ Akákoľvek stavebná činnosť je neprípustná, požiadali sme preto o preradenie lokality do nižšieho stupňa ochrany prírody," dodala starostka. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nerozhodlo a obec premýšľa, ako vrátiť do podhradia život tak, aby zároveň zachovali civilizáciou nedotknutý kút.
Albert Loydl si myslí, že turistický ruch by sa mal rozvíjať skôr v blízkych obciach, pričom zrúcanina by ostala lákadlom. Vrátiť život do podhradia by však podľa neho nebolo vhodné: „ Ak by tu zrazu boli stánky so zmrzlinou a reštaurácie, mohlo by sa čaro tohto kúta vytratiť. Čabraď má to, čo možno žiaden zo známych hradov. Vyzerá to tu takmer rovnako, ako pred tristo rokmi."
Kaplnka bez veriacich
Starostka si spomína, že v kaplnke pod hradom sa omše slúžili ešte v druhej polovici 20. storočia. Potom začala chátrať, jej zariadenie ľudia za socializmu rozkradli.
„Stavba dnes patrí katolíckej cirkvi. V relatívne dobrom stave je vďaka tomu, že sa na nej pred rokmi podarilo vymeniť strešnú krytinu. Akútne by však potrebovala záchranu," hovorí starostka.
Opatrne sa brodíme vysokou trávou, aby sa nám pod nohami neobjavil niektorý z chránených plazov. Vedľa kaplnky bol zrejme v minulosti malý cintorín, dnes tam trčí z trávy posledný náhrobok z 19. storočia. Opodiaľ zíva vchod do podzemia. „ Nie je to podzemná chodba na hrad, ako si mnohí myslia. Bol to zrejme skladovací priestor, dlhý asi dvadsať metrov, „dodáva Albert Loydl. Stará drevená studňa výhražne zapraská. Sú to desaťročia, čo nikomu nedala vodu.
