KORYTÁRKY. Uvítacím programom Vitajte pod Mníchom začal v sobotu o štvrtej popoludní festival fujaristov v Korytárkach. Práve ním slávnostne otvorili nový amfiteáter v obci. Ešte dopoludnia sa na zasadnutí stretli fujaristi zo Spolku slovenských fujerášov. Popoludní otvorili aj výstavu obrazov Detvianskej umeleckej kolónie. Večerný program Spomienky starých nôt fujár bol venovaný Pavlovi Hudecovi zo Starej Huty, po ktorom nasledovala tanečná zábava s ľudovou hudbou Karlíkovci. V sobotu navštívil Korytárky aj prezident Ivan Gašparovič. Pozrel si časť programu a ponáhľal sa do Starej Bystrice k prvému slovenskému orloju.
Nedeľný program začínal v kostole slávnostnou svätou omšou pri príležitosti sviatku Panny Márie Karmeľskej a popoludní pokračoval galaprogramom s názvom Pieseň stromu.
Cez zimu do školy
Vek u fujaristov nerozhoduje, dobrý fujarista môže mať dvadsať a rovnako aj šesťdesiat rokov. Každý sa k fujare dostal inak. „Nebolo to až tak dávno. Na prechádzke lesom som uvidel ohnutú bazu. A tak som ju cez zimu vyrezal vreckovým nožíkom. Keďže som ho nevedel vyvŕtať, tak som ho po rokoch, keď už uschlo, rozrezal na menšie časti a začal som robiť píšťalky. Ani to mi veľmi nevyšlo, zašiel som preto za Dušanom Holíkom do Očovej a oslovil som aj výrobcov na jarmokoch. Neúspech, že mi to vtedy nechcelo hrať, ma chytil," povedal Milan Babirák zo Šamorína. Jeho prvá fujara prekrásne tóny nevydala, vydarila sa až druhá. Literatúry o ich výrobe veľa nie je. „Mišo Filo spravil dobrú brožúrku o píšťalách a fujarách, podľa ktorej sa dá robiť," vysvetlil. Drevo výrobca vŕta ručne a preto je každá fujara trochu iná. Po tom, ako M. Babirák urobil svoju prvú funkčnú fujaru, skontaktoval sa s Jánom Kružliakom z Bratislavy. „K nemu chodievam cez zimu učiť sa hrať," doplnil. Na prehliadku fujaristov sa prvýkrát dostal ako divák, na poslednom ročníku už sám vystupoval.
Fujara je ako balzam
„Som zo Šumiaca," predstavil sa Dano Kollár, ďalší z fujaristov čakajúcich na svoje vystúpenie. Na fujare sa naučil sám, hoci oslovil aj odborníkov. Prvým učiteľom mu bol Martin Tesák - priateľ a lekár. „Hrával mi cez telefón," zasmial sa Martin. „Čo som mal robiť, veď býva až v Pohronskej Polhore. Nemohol som stále za ním chodiť," vysvetlil D. Kollár. V Korytárkach bol už desiaty raz, vynechal iba jeden ročník prehliadky fujaristov. Musel ísť na operáciu. K fujare sa dostal tiež pomerne neskoro, no svoje rozhodnutie neľutuje. „Fujara je balzam, ako sa hovorí - má iba tri dierky, no vyrozpráva radosť aj žiaľ veľký," dodal s úsmevom.
Nový amfiteáter v Korytárkach pokrstil v sobotu aj dážď. Preň museli trochu skrátiť jeden programový blok. Druhý už, pre istotu, presunuli pod strechu kultúrneho domu.
