KOVÁČOVÁ. Neznámym pojmom nie je zabíjačka ani v Kováčovej, takto na námestí ju ale robili po prvýkrát. Autorom myšlienky bol Miloš Gajdoš z Klubu dôchodcov v Kováčovej. Dôvod mal jednoduchý: „Prečo robíme zabíjačku? Muž preto, lebo tu v Kováčovej teraz všetko spí. Aspoň na tej zabíjačke, pri klobáskach a varenom vínku, nech sa ľudia zobudia."
Zabíjačka začala podľa plánov. O šiestej sa zišli organizátori, o pol siedmej doviezli prasiatko. „Pichli sme ho a momentálne pripravujeme jaternice - húrky a klobásy. Už je hotová aj grilovaná krkovička. Ktokoľvek môže prísť, ochutnať a niečo si kúpiť. Veď peniaze, ktoré sme dali na nákup prasiatka sa nám musia vrátiť," povedal Miloš Gajdoš a na vysvetlenie dodal: „Nechceme na tom zarábať. Chceme robiť, aby sme mali dobrý pocit, že sa v dedine aspoň voľačo urobí."
Tiekla iba prasacia krv
„Zabíjačka nie je pre mňa nič nové. Doma síce prasiatko nechováme a teda ani zabíjačku nerobíme, no chodím pomáhať na zabíjačku k svatovi do Lieskovca," povedal Jozef Nemček, podpredseda Klubu dôchodcov v Kováčovej. Sobotňajšiu zabíjačku hodnotil pozitívne. „Dážď nám ustal a keby ešte slniečko začalo svietiť, bolo by najlepšie. Nálada je ale dobrá, ľudia robia... Možno keby bolo trochu viac tých čo pomáhajú ako tých čo sa iba pozerajú," zasmial sa J. Nemček a ďalej sa spolu s Vladimírom Krnáčom venovali mletiu mäsa do jaterníc. Obaja obratne narábali nožíkmi a čo je najdôležitejšie - bez úrazu. Kým vraj na zabíjačke tečie iba prasacia krv, tak je všetko v najlepšom poriadku.
Ľudia nedajú pokoj
Jozef Krupčiak bol medzi dôchodcami označovaný za hlavného mäsiara. Sám sa za profesionála nepovažuje, aj keď každý rok „skántri" okolo tridsať prasiatok.
Oplatí sa vôbec ešte doma chovať prasiatko? „Domáca výroba je lacnejšia, ak máte možnosť prikrmovať ho pomyjami a kúpite lacné obilie. Tento rok je obilie dosť lacné. Na vychovanie dvestokilovej svine potrebujete asi päť metrákov obilia a keď ho kúpite po štyristo korún, tak sa to oplatí," vysvetlil sedemdesiatročný Jozef Krupčiak. Do Vianoc má obsadené všetky víkendy, každý piatok a sobotu má nejakú zabíjačku. A niekedy aj v strede týždňa. Ľudia mu nedajú pokoj. Niektorí chcú od neho, aby im svinku zabil, očistil a rozobral. Zvyšok si už urobia sami. Ďalším zasa robí všetko, vrátane výrobkov.
Sobotňajšia zabíjačka sa od tých tradičných, ktoré môžeme vidieť v týchto dňoch v hociktorom dedinskom dvore, predsa len odlišovala. „Robíme húrky, klobásy a pečené mäso. Tlačenku nerobíme, tú by sme nestihli, pretože ju treba uvariť a nechať pritlačenú aspoň pol dňa na chladnom mieste," dodal J. Krupčiak.
Z kapustnice musíte cítiť mäso
Pri kapustnici a grilovanej krkovičke šéfoval Jozef Puškár ml. Toho sme viac stretávali pri furmanských pretekoch, no ako v sobotu ukázal, ani kuchárčina mu nie je cudzia. „Doma nevarím, vyučený kuchár nie som, to len takto na akciách vo veľkom, najmä guľáš a kapustnicu," povedal Puškár junior. Podľa neho z dobrej zabíjačkovej kapustnice musí človek cítiť mäso. Okrem vareného, ktoré po uvarení nakrájajú a hodia späť, pridajú do kapustnice aj hrudy z klobásového mäsa.
Na podporu predaja zabíjačkových výrobkov okoloidúcim nahováral, aby neváhali, pretože sa z Bratislavy blížia dva autobusy s hladnými cestujúcimi. Či niekoho tento argument presvedčil, nevedno. Veď varená či grilovaná bravčovina, ktorá rozvoniavala celou Kováčovou bola tým najlepším argumentom.
