Pôvodnú správu tlačových agentúr sme o 19:08 nahradili autorským článkom SME
ZADNÁ POĽANA. Minister životného prostredia Jozef Medveď označil vo štvrtok povolenie výnimky na ťažbu dreva v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana za neprimerané a naznačil, že toto rozhodnutie zmení. Výnimku umožňujúcu zasiahnuť pre premnoženie lykožrúta do nedotknutých pralesov udelili ministerskí úradníci a vyvolali tak veľký protest vedcov aj ochranárov.
Medveď dorazil na Zadnú Poľanu v Medzinárodný deň Zeme a desať dní po tom, čo SME zverejnilo, že jeho rezort povolil za podozrivých okolností ťažbu dreva do roku 2018 v unikátnej národnej prírodnej rezervácii, ktorá je pod ochranou UNESCO.
„Generálneho riaditeľa príslušnej sekcie som požiadal, aby okamžite urobil analýzu a pripravil návrh na prijatie opatrení tak, aby ministerstvo životného prostredia robilo rozhodnutia v prospech ochrany životného prostredia,“ povedal Medveď.
Rozhodnutie má padnúť v najbližších dňoch. Lesoochranárske združenie VLK podalo za umožnenie výnimky, ktorá pre ťažbu ani nestanovila limit, trestné oznámenie. Ministerstvo výnimku obhajovalo tým, že situácia v lokalite sa nedá nazvať inak ako ekologická katastrofa. Predpokladá, že za jeden až dva roky by na ploche takmer 70 hektárov vznikol súvislý mŕtvy les. Zásahy v najvyššom stupni ochrany obhajuje záchranou okolitých lesov nezasiahnutých podkôrnikovou kalamitou.
List viac ako 160 vedcov a odborníkov argumenty ministerstva vyvracia a v liste upozorňuje, že pri prijímaní rozhodnutia ministerstvo porušilo niekoľkonásobne zákon. „Hovoriť o ekologickej katastrofe je ekologický nezmysel,“ reagoval Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici.
Poľana, to sú smreky, vlci, rysy aj spevavce
Zachovať prales nedotknutý je dôležité pre stromy aj zvieratá. Ide o mimoriadny ekosystém.
POĽANA. Zadná Poľana je chránená od roku 1972 a na Slovensku je unikátom. Pre odborníkov z viacerých vedných odborov nie je problémom nájsť desiatky dôvodov, prečo by mala zostať nedotknutá.
Je to najväčšie chránené územie zamerané na ochranu pralesov a divočiny. „Výnimočné je tým, že je to najväčší stratovulkán v strednej Európe, je tu najjužnejší prirodzený výskyt smreka v Karpatoch. Prioritne budeme venovať pozornosť záchrane prirodzených smrečín,“ hovorí riaditeľ Štátnej ochrany prírody Ján Mizerák.
Na území Národnej prírodnej rezervácie je viac ako 90 druhov vtákov, z toho 51 tam aj hniezdi, napríklad tetrov hlucháň, jariabok hôrny, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, sova dlhochvostá, rôzne druhy ďatlov a spevavcov.
Je to aj významný úkryt veľkých šeliem: medveďa, vlka, rysa, jeleňa. Najcennejšie nelesné rastlinné spoločenstvá a druhy sú v oblasti hlavného hrebeňa a na rašelinisku na Žliebkoch.
Výskum na Zadnej Poľane sa začal v roku 1974 a odvtedy beží nepretržite. V rezervácii je dlhodobo sústredený výskum pralesov Lesníckej fakulty Technickej univerzity Zvolen a Slovenskej akadémie vied. Vývojový cyklus týchto lesov trvá 300 až 350 rokov.
Špecialista na ochranu smrekových ekosystémov Rastislav Jakuš tvrdí, že povolenie na ťažbu by znamenalo likvidáciu rezervácie. „Vzhľadom na hrubosť zásahu a cennosť územia možno očakávať, že kauza by mala dosah na čerpanie eurofondov zodpovedných organizácií, prípadne Slovenska. Biosférická rezervácia UNESCO by bola bez jadra, pravdepodobne by sa jej existencia musela prehodnotiť,“ hovorí Jakuš.Daniel Vražda