ZVOLEN. Ministerstvo životného prostredia pozastavilo rozhodnutie o udelení výnimky, ktorá umožňovala ťažbu dreva v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana. Informovala o tom hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Veronika Petríková.
Objasnila, že napriek tomu sa bude pokračovať v monitoringu lesa, ktorý realizujú zástupcovia lesov v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a Lesoochranárskou službou, pretože je potrebná analýza súčasného stavu. Poznamenala, že pravdepodobne iba ňou budú vedieť Lesy SR obhájiť, že smrekový porast v rezervácii je možné zachrániť iba aktívnym prístupom.
Ako povedal člen projektového tímu FSC Slovensko Pavol Polák, pozastavenie výnimky je predbežným opatrením v rámci mimoodvolacieho konania, v ktorom sa bude udelenie výnimky preskúmavať. "Neočakávali sme toto predbežné opatrenie, ale stále očakávame, že ministerstvo v mimoodvolacom konaní zruší rozhodnutie o výnimke."
Poznamenal, že rozhodnutie o ťažbe v jednom z unikátnych pralesov Slovenska je z odborného hľadiska a aj správneho poriadku veľmi neštandardné, a preto FSC Slovensko iniciovalo aj začatie mimoodvolacieho konania.
Ťažbu má umožniť výnimka ministerstva životného prostredia. Tú mal podľa spravodajského portálu Aktuálne.sk podpísať Jozef Vojtek, ktorý bol v tom čase poverený riadením odboru ochrany životného prostredia štyri dni. Jej vydanie malo byť podmienené znovuzalesnením plôch, z ktorých sa drevo vyvezie. Proti tomu sa postavilo viac ako 160 vedcov a odborníkov z oblasti ekológie, lesníctva, zoológie, botaniky, environmentalistiky, krajinárstva a ďalších prírodných vied. Šéf envirorezortu Jozef Medveď následne nariadil preverenie výnimky.
Vedeckí a odborní pracovníci upozornili, že rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie s vedeckými inštitúciami a dotknutou odbornou verejnosťou. Zastávajú názor, že vykonanie rozhodnutia by malo za následok nenávratné škody na najcennejšom prírodnom dedičstve Slovenska, na zdrojoch vedeckého poznania a morálke spoločnosti.
Štátne lesy potrebu ťažby odôvodňujú tým, že niektoré oblasti v rezervácii sú lykožrútom napadnuté z 90 percent. Petríková tiež poukázala na to, že im z legislatívy vyplýva povinnosť zamedziť rozširovaniu podkôrnikovej kalamity, ako aj záchrana európskeho biotopu, teda smrekového porastu.
Lesníci sa aj v tomto prípade, podobne ako vo Vysokých Tatrách, sporia o to, ako bojovať s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci presadzujú aktívny manažment, environmentalisti trvajú na ponechaní na samovývoj.
Dnes dopoludnia ochranári upozornili, že príprava na ťažbu dreva v najväčšom slovenskom pralese na Zadnej Poľane pokračuje ďalej. Manažér medzinárodnej neziskovej organizácie Forest Stewardship Council (FSC) Marián Jasík povedal, že že pracovníci Lesov SR, š.p., Odštepný závod Kriváň, Národného lesníckeho centra Zvolen a Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana majú oddnes vyznačovať stromy určené na ťažbu.
"Deje sa tak napriek verejnému prísľubu ministra životného prostredia o prehodnotení povolenia na ťažbu na Zadnej Poľane," konštatujoval Jasík.
Ochranári sú nazdávajú, že ťažbe nezabránia ani odborné argumenty podporené viac ako 160 odborníkmi z oblasti ekológie, lesníctva, zoológie, botaniky, environmentalistiky, krajinárstva a ďalších prírodných vied zaslané ministrom životného prostredia a pôdohospodárstva a generálnemu riaditeľovi Lesov SR. Namiesto prehodnotenia ťažby podali Lesy SR 21. apríla na Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici žiadosť o ťažbu na ďalších 50 hektároch v oblasti Prednej Poľany.
"Po návšteve ministra životného prostredia svitla nádej na záchranu pralesa na Zadnej Poľane. Sme presvedčení o sile našich odborných argumentov," myslí si Jasík.
Počas uplynulého víkendu zmapovala organizácia Forest Stewardship Council aktuálny stav pralesa na Zadnej Poľane a tvrdí, že nezistila nič, čo by odôvodňovalo povolenie akejkoľvek ťažby. "Zarazilo nás, že ministerstvo povolilo výnimku aj v miestach, kde žiadny aktuálny problém s lykožrútom nie je," povedal Jasík. Dodáva, že pri pohľade na rozsiahle smrekové monokultúry, ktoré nahradili pôvodné zmiešané lesy, a na mladiny vážne poškodzované jeleňmi by lesníci na Poľane mali energiu a zdroje orientovať týmto smerom.
Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s výmerou 855 hektárov najväčším chráneným územím zameraným na ochranu pralesov na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia SR povolilo ťažbu dreva na 40 percentách pralesa na Zadnej Poľane v apríli tohto roku. V rozhodnutí nestanovilo pre ťažbu žiadny limit. Drevo je možné v tomto najprísnejšie chránenom území ťažiť do konca roku 2018. Rezort odôvodňuje svoj postup potrebou zasiahnuť proti podkôrnemu hmyzu.
Rezervácia Zadná Poľana je unikátom európskeho významu. Forest Stewardship Council pripomína, že ide o jedinú prirodzenú smrečinu na vulkanickom podloží v strednej Európe a najjužnejšiu prirodzenú smrečinu Západných Karpát. Zachovala sa tu relatívne izolovaná populácia pôvodného karpatského smreka, ktorý tu prežil tisícky rokov s pomerne rozkolísanou klímou bez vplyvu človeka vďaka kontinuálnemu prirodzenému výberu.
Väčšina porastov má charakter pralesa so všetkými jeho typickými znakmi. Akýmikoľvek ľudskými zásahmi definitívne zaniká charakter pralesa a prírodného lesa, uvádza Forest Stewardship Council. Od roku 1990 je Zadná Poľana súčasťou jadrovej zóny biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu „Človek a biosféra“ organizácie UNESCO. Zároveň tvorí jadro chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana a je začlenená do celoeurópskej siete NATURA 2000.
Združenie Forest Stewardship Council Slovensko začalo realizovať v máji 2009 projekt Ochrana pralesov Slovenska, ktorého hlavným cieľom je práve identifikácia a ochrana všetkých pralesov na Slovensku. Rozhodnutie ministerstva považuje FSC Slovensko za nezákonné a odborne neobhájiteľné a preto podalo v utorok podnet ministrovi životného prostredia na jeho zrušenie.
