KRUPINA. V blízkosti centra Krupiny upravila tamojšia mládež Turecké studne. Ide o jedinečný skalný útvar na území mesta. Informačné centrum mladých získalo na projekt podporu 1600 eur z Nadácie Ekopolis z grantového programu Zelené oázy.
Mladí miesto, ktoré už niekoľko rokov bolo čiernou skládkou odpadu, vyčistili a urobili z neho oddychové miesto pre domácich aj turistov.
Štrampľoch
Lokalita, v ktorej sa Turecké studne nachádzajú, nazývajú miestni Štrampľoch. „Ide o ľudovú skomoleninu nemeckého názvu Steinbruch, ktorý v doslovnom preklade znamená kamenný lom," povedal historik Miroslav Lukáč. „Nie je vylúčené, že Krupinčania, ktorí stavali stredoveké aj novoveké mesto Krupina, krupinské hradby, krupinské brány, možno aj obidva kostoly a kaplnky, práve tento lom využívali na stavebný materiál."
Raritou lomu je kamenná izba vytesaná do skalného útvaru. Jej vznik a účel je však stále zahalený tajomstvom.
„Začali sme pátrať po jej vzniku a opodstatnení, archeológom a pamiatkarom sme posielali fotografie s jej podrobným opisom. Zdá sa, že to mohli byť aj kúpele. Z vonkajšej strany lomu sú kamenné schody a hore pozostatky pripomínajúce terasu," povedala konzultantka informačného centra mladých Jana Hašková.
((aa))
Turecké studne
„Lom sa v historických materiáloch spomína v polovici 19. storočia," konštatoval Lukáč. „Podľa českých odborníkov, ktorí skúmajú podobné pamiatky, siaha vznik tohto kamenného obydlia pravdepodobne do konca 19. a začiatku 20. storočia. Miestna chudoba zrejme využívala už neaktívny kamenný lom a zabezpečila si v ňom strechu nad hlavou."
Prečo lomu hovoria Turecké studne, nevie nikto s presnosťou povedať. „Tento názov im dali Krupinčania. Zrejme ich využívali na úkryty aj v čase tureckých nájazdov," domnieva sa Lukáč.
Zabudnuté miesto
„Je to pekné miesto, ale Krupinčanmi už zabudnuté, mladší ani netušia, že tu sú Turecké studne," povedala Hašková. „Miesto sme preto chceli skultúrniť, aby sa tu mohli mladí stretávať a aj školy by ho mohli využívať v rámci environmentálnej výchovy."
Zo zaliatej skalnej izby ručne vyťahali vodu, kal, komunálny odpad, osadili lavičky, stôl a informačnú tabuľu. Vysadili tiež zeleň a od centra mesta až po historickú lokalitu vyznačili prístupový chodník. S prácami však ešte neskončili. „Z kamennej izby sme odčerpali vodu, no natiekla tam znova. Strop budeme musieť niečím prekryť a zvonku urobiť odkvap, ktorý by vodu odvádzal iným smerom," dodala Hašková.
Izba je od úrovne zeme hlboká takmer dva metre. „Keď sme z nej vyberali íl, stále sme sa nedostali na dno. Podľa niektorých krupinských pamätníkov je podlažie tiež kamenné a kameň je aj pod terénom pred skalou, na ktorom stojíme. Zem je tu vysoká možno ešte pol metra."
Vedľa vchodu do kamennej izby je malá vodná priekopa. Pri jej čistení v nej objavili prameň. Vodu z nej chcú znova vytiahnuť a obložiť ju kameňom, aby korešpondovala s okolím.
Z lokality plánujú vybudovať turistickú trasu na vartovku, ktorá je od Tureckých studní vzdialená približne poldruha kilometra.
V dvadsaťjednotke najlepších
„Na obnove Tureckých studní sa s informačným centrom mladých postupne dohodol mestský úrad, klub slovenských turistov a viacero nadšených dobrovoľníkov. Bez ich spoločného postupu by sa tento projekt náročný na manuálnu prácu len ťažko podarilo zrealizovať," povedal programový manažér Nadácie Ekopolis Milan Hronec. „Práve podpora spolupráce na lokálnej úrovni je jedným z hlavných cieľov programu Zelene oázy."
V programe posudzovala nadácia 316 projektov, podporu v sume 56 000 eur získalo 21 najlepších. „Podporujeme vytváranie, obnovu a trvalú starostlivosť o environmentálne hodnotné územia v mestách a obciach, ktoré slúžia ľuďom a prispievajú k ochrane prírody."