ŽELEZNÁ BREZNICA. Najstaršou a aj najvýznamnejšou historickou pamiatkou v Železnej Breznici je Kaplnka svätej Anny. V roku 1755 ju dala postaviť kráľovná Mária Terézia.
Kaplnku miestni dodnes využívajú na sväté omše, koná sa každú sobotu. Na sviatok svätej Anny v nej robia odpustovú slávnosť. Púte sa zúčastňujú veriaci aj z okolitých obcí.
Významné železorudné stredisko
Kaplnka v tom čase slúžila pre robotníkov banského a hutného priemyslu. Už samotný názov obce totiž dokazuje, že už v 15. storočí bola známa svojimi baňami na železnú rudu.
„Prvá písomná zmienka o obci je zachytená v listine z roku 1424. Ide o darovaciu listinu panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý v nej daroval panstvá Zvolen, Dobrá Niva a Vígľas svojej druhej manželke Barbore Cilskej. Pri vymenúvaní obcí patriacich do jednotlivých panstiev je uvedená aj Železná Breznica pod menom Wasekethew Berzenche. Maďarské slovo vas znamená železná alebo železo,“ ozrejmil starosta Ján Dúbravský.
Archívne materiály uvádzajú, že sa v Železnej Breznici ťažila ruda. Predpokladalo sa, že je bohatá na železo a že to malo vtedy lepšiu kvalitu ako železo vyrobené v Hronci a na Spiši. Postupne sa ukázalo, že odhady neboli správne a náklady na prevádzku v Železnej Breznici rástli. Pre jej nerentabilnosť ju v roku 1688 zrušili a robotníkov premiestnili do Španej doliny.
V roku 1752 opravili v obci starú budovu hámra. Spracovávali v nej rudné koncentráty, ktoré dovážali z Banskej Štiavnice. Dokedy huta fungovala, sa nevie. Posledná zmienka je z roku 1799, keď ju opravovali. Až o 163 rokov neskôr vznikol zápis, že huta zanikla pre stále väčšie „dopravné ťažkosti“.
Stojí v Hute
Kaplnka stojí na miernom návrší neďaleko starej huty v osade nazvanej Huta. Tá je od centra obce vzdialená asi pol kilometra. Ide o barokovo-klasicistickú stavbu s prvkami ľudového staviteľstva. „Je to jednoloďová stavba s drevenou vstavanou zvonicou hranolovitého tvaru. Zariadenie kaplnky však už pôvodné nie je, to je z 20. storočia,“ dodal starosta.
V dobrom stave
Rímskokatolícky farský úrad v Tŕní, ktorý kaplnku vlastní, ju pred piatimi rokmi zrekonštruoval, do prác investoval vyše 6600 eur. „Opravili sme strechu, vnútorné zariadenia a dali sme nový náter vo vnútri aj na fasáde,“ povedal farár Jozef Kaniansky, ktorý v tom čase v Tŕní pôsobil. Na skoršiu rekonštrukciu si nespomína. „V Tŕní som bol od roku 1968, táto za môjho pôsobenia bola jediná,“ dodal.
Súčasný farár Jozef Uram povedal, že kaplnka žiadne veľké opravy nepotrebuje. „Len drobné úpravy,“ konštatoval. Podľa neho sa do kaplnky pri dobrej vôli vojde šesťdesiat ľudí. „Ak ich je viac a je pekné počasie, zvykneme oltár počas púte vyniesť von.“
V obci je tiež rímskokatolícky kostol, ten postavili vlani. Omše v ňom bývajú tri razy do týždňa.
