DETVA. Tri iniciatívy a jeden cieľ, ktorým je zabrániť ťažbe zlata pri Detve. Keď médiá priniesli informáciu o objave zlata neďaleko Detvy, nejeden človek si predstavil, že sa pre Podpoľanie začína nová éra. Éra blahobytu a prosperity. Ľudia si ale čoskoro uvedomili, že za budúci blahobyt budú musieť niečo obetovať - kus Podpoľania.
Nezávisle na sebe sa do boja proti ťažbe zlata v Detve pustili tri skupiny. Traja aktívni občania - poslanec zastupiteľstva Roman Vrťo, Vladimír Fekiač a Stanislav Sekereš rozbehli petíciu, Roman Podhradský, Iveta Kalincová a Elena Grňová zasa začali s prípravami na založenie občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato. A k nim sa pridalo aj občianske združenie Podpoľanie, ktoré zastrešuje stratégiu rozvoja Podpoľania, realizuje ju prístupom LEADER a ťažba zlata je v príkrom rozpore s touto stratégiou. Členmi občianskeho združenia sú i všetky obce v regióne.
Ťažbári to nevzdajú
„Prvýkrát sme sa stretli 19. mája. Podporili sme už rozbehnutú petíciu poslancov, no rozhodli sme sa ju ľuďom v Detve lepšie predstaviť,“ hovorí Juraj Bódi z OZ Podpoľanie. Práve dnes (21. júna) pred detvianskym Kultúrnym centrom A. Sládkoviča petíciu oficiálne odštartujú, a tým aj viac predstavia verejnosti.
Zároveň spustí svoju činnosť aj vznikajúce združenie Podpoľanie nad zlato. Toto združenie by malo byť v budúcnosti subjektom, s ktorým by záujemcovia o ťažbu či výstavbu zariadení s ekologickým zaťažením museli rátať ako s protivníkom. Aspoň taká je predstava jeho zakladateľov. Združenie preto nechce svoju činnosť zastaviť ani po prípadnom zrušení ťažby zlata v Detve. „Ťažbári to nikdy nevzdajú,“ hovorí Roman Podhradský. Sám pracuje v Kremnici, ktorá podobný zápas už zažila. „Jedných odtiaľ vykopali, tí licenciu predali a už tam chce ťažiť ďalšia firma,“ dodáva.
Nie v obývaných územiach
Detvianski aktivisti chcú presvedčiť verejnosť, že ťažba, pri ktorej sa zlato získava kyanidovým lúhovaním škodí životnému prostrediu. Podľa nich neobstojí ani argumentácia, že vo svete sa kyanidovým lúhovaním zlato tiež získava. „To sú lokality, ktoré sú stovky kilometrov od obývaných území,“ hovorí Bódi a Iveta Kalincová dodáva: „V žiadnej krajine s takou hustotou obyvateľstva ako je Slovensko sa takto zlato neťaží. Bohužiaľ, nemáme to tak ošetrené zákonmi ako napríklad Česi alebo Maďari, kde je ťažba kyanidovým lúhovaním zakázaná. U nás stačí splniť požiadavky na geologický prieskum. Keď niečo nájdu, patrí to síce stále štátu, no banský úrad im vydá právo na ložisko, ktoré objavili. Potom je už na nich aby presvedčili miestne samosprávy.“
Nebezpečné následky ťažby
Povrchová baňa by mala „zhltnúť“ celý Biely vrch pri Detve. Z jednej tony horniny sa vyťaží 0,8 gramu zlata, zvyšok je odpad. Ten sa musí najprv zneutralizovať a potom sa ukladá na haldy. Prevažná časť baní to má riešené odkaliskami. To sú priehrady s jedovatým odpadom. „V takmer každej bani sa stalo nešťastie a takéto hrádze sa prevalili, keď prišli náhle dažde. Problém nie je ťažba samotná, aj keď tá tiež podstatne zasiahne do životného prostredia. Následky ťažby už môžu byť priamo nebezpečné. Navyše kopec zmizne, namiesto neho tu bude kráter. To je totálna devastácia krajiny. Veď treba vyťažiť asi tridsať miliónov ton horniny. Tú musia premiestniť, preplachovať a skladovať. Hluk, prach a kyanid. A potom skládka, ktorá bude zaťažovať okolie možno sto a možno aj dvesto rokov,“ vymenováva negatíva R. Podhradský.
V Kremnici to pred dvadsiatimi rokmi skúšala slovenská banská spoločnosť a nechala to tak. „Nevedeli to rekultivovať a to robili v oveľa menšom. Preto sem chodia spoločnosti zo zahraničia. Prídu, zničia a odídu! Ich to nezaujíma, čo tu ostane,“ dodáva.
Detva ako Černobyľ?
Zlatá baňa môže mestu a regiónu priniesť veľa pracovných príležitostí. To nepopierajú ani odporcovia ťažby. „My sa nebudeme s nimi hádať či to skutočne bude sto alebo dvesto pracovných miest. Pre nás je takáto ťažba neprijateľná, nech prinesie koľko chce pracovných miest,“ dodáva Podhradský.
„Tento región nikdy nebol baníckym regiónom. Ľudia tu tristo rokov žijú v spätosti s prírodou, navyše je tu biosférická rezervácia – práve to je náš marketing,“ hovorí predseda petičného výboru Vladimír Fekiač a dodáva: „Niektorí argumentujú tým, že sa sem možno budú chodiť pozerať turisti. Možno majú pravdu, no budú to takí turisti, akí sa chodia pozerať do Černobyľa. Pozrú sa a rýchlo utekajú preč.“
Tisíc podpisov
V rámci povoľovacieho procesu sa okrem iných vyjadrujú aj miestne samosprávy. Aj preto chcú odporcovia ťažby zburcovať celý región. Už sám názov združenia Podpoľanie nad zlato, hovorí za všetko.
„Ľudia z okolitých obcí sa nám už ozývajú. Vedia, že sa ich to bytostne dotýka,“ hovorí Roman Vrťo. Petičné hárky sú už v obehu, ešte pred oficiálnym štartom petície sa na ne podpísalo asi tisíc ľudí.
„Vznikli sme aj preto, aby sme sa stali účastníkmi konania,“ vysvetľuje Roman Podhradský. Právo veta bude mať len VUC-ka a zúčastnené obce, okrem mesta Detva sú to ešte Dúbravy a Očová. Ktokoľvek z nich zlatú ťažbu odmietne, môže všetko zastaviť.
Ani zlato, ani iné nerasty
Európsky parlament už prijal uznesenie, ktorým vyzval Európsku komisiu, aby prijala nariadenie o zákaze ťažby zlata kyanidovou metódou v krajinách Európskej únie. Komisia má na rozhodnutie čas do konca roku. Všetko sa teda môže rýchlo ukončiť o pár mesiacov. Ak ide o zlato?!
„Do textu petície sme dali schválne vetu – aby neodsúhlasili povolenie ťažby zlata a ani iných nerastných surovín v lokalite Biely vrch alebo kdekoľvek v regióne Podpoľania,“ vysvetľuje Vladimír Fekiač. Podľa neho by sa ťažba zlata mohla v budúcnosti zmeniť aj na ťažbu niečoho iného. „Poľana je vulkán, tu je nielen zlato ale množstvo iných nerastných surovín. Máme dôvod si myslieť, že nejde len o zlato, preto sme to postavili so širším záberom,“ dodáva Fekiač.
