Aktivisti chcú presvedčiť obyvateľov o škodlivosti ťažby

DETVA. V meste dnes tamojšie mimovládne organizácie odštartovali petíciu proti pripravovanej ťažbe zlata, ktorú chce na Bielom vrchu neďaleko mesta presadiť spoločnosť EMED Slovakia. Na podujatie, ktorého hlavným organizátorom bolo novozaložené OZ Podpoľanie nad zlato, prišlo asi 250 až 300 občanov. Väčšina z nich aj pridala svoj podpis na petičný hárok.

"Už za pár týždňov, ktoré predchádzali dnešnému dňu, sme len v Detve zozbierali 2090 podpisov," povedal TASR jeden z iniciátorov petície a mestský poslanec Roman Vrťo. "Počítam, že dnes pribudne ďalších zhruba 300 podpisov," dodal.

Kampaň bude pokračovať až do konca prázdnin, dokedy by chceli mať na hárkoch podpisy aspoň 10.000 ľudí. Podpisovať sa má nielen v Detve, ale aj v okolitých dotknutých dedinách. "Koncom augusta by sme chceli s výsledkom oboznámiť aj poslancov na mestskom zastupiteľstve," pripomenul Vrťo.

Iniciatívu niekoľkých mestských poslancov a detvianskych občianskych združení prišli podporiť aj zástupcovia okolitých obcí a tiež primátorka Kremnice Zuzana Balážová, ktorá podobným snahám čelila prednedávnom aj vo svojom meste.

Ako pre TASR povedali starostovia Očovej a Dúbrav Jaroslav Dominik a Ján Ľalík, investor už bol robiť agitáciu v ich obciach, ľudí ale nepresvedčil. Aj oni sami sú proti ťažbe, keďže v ich katastroch by v prípade ťažby mali vzniknúť odkaliská.

Aktivisti chcú presvedčiť obyvateľov o škodlivosti ťažby na prírodu a na ich životy. Táto priemyselná aktivita by navyše narušila vzhľad doposiaľ celistvého územia. "Oni o pár rokov odídu, ale my a naše deti tu budú žiť ďalšie desaťročia," povedal TASR starosta Dúbrav.

Podľa predsedníčky OZ Podpoľanie Eleny Jankovičovej združenie Podpoľanie nad zlato vzniklo s cieľom zabrániť ťažbe. "Vzniklo sme aj preto, aby sme sa mohli stať účastníkmi všetkých konaní, ktoré budú rozhodovať o ťažbe," pripomenula.

Podľa iniciátorov je totiž proklamovaná ťažba kyanidom nešetrná. Vo svete sa síce takýmto spôsobom ťaží najviac, všetky lokality sú ale značne vzdialené od ľudských obydlí.

Ako sa píše v správe, ktorú dnes TASR zaslal konateľ spoločnosti EMED Slovakia Demetrios Constantinides, s poľutovaním musia konštatovať, že organizátori petície sa neštítia používať polopravdy a lži na ovplyvnenie verejnej mienky. "Je zrejmé, že nestoja o vecnú a odbornú debatu, v ktorej by sme bezpochyby vyvrátili ich obavy. Namiesto toho volia agresívnu cestu boja, keď neváhajú brať za rukojemníkov občanov, ktorým podsúvajú nepravdivé údaje o našom zámere," píše sa v správe.

Na získanie povolenia k ťažbe a spracovaniu rudy musí spoločnosť EMED Slovakia prejsť detailným procesom posudzovania. Vydaniu povolenia predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého súčasťou je aj porovnanie navrhovaných alternatív riešenia ťažby a spracovania, vypracovanie rizikových štúdií, vyhodnotenie rozsiahleho monitorovacieho programu, ako aj veľmi konkrétny projekt rekultivácie dotknutého prostredia. Všetky informácie z procesu posudzovania sú verejne prístupné a súčasťou procesu je aj verejná diskusia. "Obávame sa ale, že organizátori petície chcú zastaviť povoľovací proces a priori, čo je v rozpore s platným legislatívnym procesom v demokratickom štáte," konštatuje sa v správe.

Spoločnosť EMED Slovakia už vlani zverejnila na svojej stránke prvé výsledky geologického prieskumu, podľa ktorého by sa v lokalite dalo zo státisícov ton horniny vylúhovať asi 26 ton zlata. Na mieste by vznikol kráter s priemerom 600 metrov a hĺbkou 180 metrov.

Ťažobná spoločnosť v týchto dňoch dokonca zriadila v Detve aj kanceláriu, ktorá má medzi obyvateľstvom šíriť v prospech ťažby osvetu. Podľa nej má napríklad táto investícia vytvoriť asi 150 až 200 pracovných miest a ďalších asi 600 v subdodávateľských firmách. Do schránok obyvateľov Detvy expedovala v uplynulých dňoch 7000 informačných letákov.