DETVA. Pod petíciu proti ťažbe zlata na Bielom vrchu pri Detve a v katastri obce Dúbravy sa už podpísalo vyše desaťtisíc ľudí, z toho asi polovica sú Detvania.
Teraz plán ťažobnej spoločnosti Emed odmietli aj samosprávy. Firma zatiaľ nemá povolenie na ťažbu a určený dobývací priestor.
Chemicky nie
„Všetci poslanci obecného zastupiteľstva sa už v auguste vyjadrili, že nesúhlasia s určením dobývacieho priestoru ani s metódou kyanidového lúhovania. Je to aj môj názor,“ povedal starosta Dúbrav Ján Ľalík.
Spracovanie zlata touto metódou upravuje banský zákon, ktorý vyžaduje súhlas obce alebo mesta, kde sa má metóda použiť.
Poslanci z Detvy pred niekoľkými dňami prijali uznesenie, že nesúhlasia s kyanidovým lúhovaním alebo akoukoľvek inou chemickou technológiou v katastri mesta. „Ak prídu s iným návrhom, zastupiteľstvo sa bude ním zaoberať, ale verejná mienka je proti ťažbe,“ odkázal Emedu primátor Detvy Ján Šufliarsky.
Konateľ ťažobnej spoločnosti Demetrios Constantinides tvrdí, že firma bude pokračovať v povoľovacom procese aj napriek nesúhlasu poslancov. Uznesenie označil za zmätočné a protirečivé, poslanci ho podľa neho prijali pod nátlakom zavádzajúcich argumentov.
„V jednej časti jednohlasne nesúhlasia a v druhej žiadajú ešte pred určením dobývacieho priestoru Detva proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA,“ hovorí Constantinides. Prekáža mu, že na rokovanie zastupiteľstva neprizvali zástupcov firmy.
Až 26 ton zlata
„Na rokovanie sme pozývali len poslancov,“ hovorí Šufliarsky. „Zasadnutie je verejné, každý sa mohol zúčastniť. Keby požiadali o slovo, dali by sme im priestor.“
Juraj Rizman z Greenpeace označil stanoviská poslancov za výhru demokracie a občianskej spoločnosti. „Kto iný by mal rozhodovať o využití územia a rizikových investíciách, ak nie občania, ktorí tam žijú. Ak povedali zlatu nie, tak by sa tam nemalo ťažiť.“
Štúdie Emed Slovakia označili Biely vrch za najperspektívnejšiu lokalitu na ťažbu zlata u nás, ide o 20 až 26 ton ekonomicky vyťažiteľného zlata. Constantinides predpokladá, že ťažiť by mohli v roku 2015.
Zlatá baňa by mala zamestnať 200 ľudí priamo a ďalších 600 nepriamo. Povrchovou ťažbou vznikne v krajine asi 180 metrov hlboký kráter s rozmermi asi 600 krát 500 metrov.
