SLATINKA. Po takmer štrnástich rokoch sa v Slatinke odsúdenej na zatopenie bude znova svietiť. Obyvatelia dedinky, ktorú už niekoľko desaťročí obmedzujú plány na výstavbu priehrady, si môžu vydýchnuť.
Asi tri desiatky ľudí, ktorí napriek obmedzeniam niektoré domy využívajú na bývanie alebo chalupárčenie, už nebudú musieť večer chodiť s lampášmi a baterkami a báť sa, že ich v tme niekto prepadne.
Pôvodne chceli v Slatinke namontovať lampy na solárne panely, nakoniec sa rozhodli pre úsporné LED svietidlá. Boli pre nich lacnejšie a dostupnejšie. Občianske združenie Slatinka na ne získalo necelých 50-tisíc dolárov asi (38-tisíc eur) z rozvojovej agentúry OSN.
Sedem svietidiel nainštalovali na jestvujúce stožiare na najkritickejších miestach. „Je na nich svetelný senzor, ktorý sa bude zapínať po zotmení a potom nadránom. Nebude sa svietiť celú noc, časový spínač umožní vypnutie svetla po niekoľkých hodinách,“ povedala Martina Paulíková zo združenia Slatinka. „V lokalite nie je až taký veľký pohyb, aby museli svietiť celú noc, uvažujeme však, že postupne namontujeme na svietidlá senzory reagujúce na pohyb. Technicky je to možné. Pri pohybe by sa znova rozsvietili.“
Po viac ako roku
Kedy sa Slatinka rozsvieti, Paulíková povedať nevedela. „Čakáme, že každú chvíľu.“ Peniaze na svietidlá získalo združenie už pred vyše rokom, povoľovací proces označila Paulíková za nekonečný príbeh. „Napojenie vybavujeme naozaj viac ako rok. V elektrárňach nevedeli pochopiť, že verejné osvetlenie vybavuje niekto iný ako samospráva. Ale už je všetko pripravené, vrátane revíznej správy. Teraz len čakáme na elektrikárov, kedy nám to prídu spustiť.“
Nejde však o štandardné verejné osvetlenie, pri ňom normy určujú, napríklad, minimálne rozostúpenie. Paulíková vysvetlila, že radšej preto používajú termín osvetlenie verejných priestorov.
Združenie by časom chcelo počty svietidiel doplniť. Tiež bude platiť účty za elektrickú energiu. Náklady vyčísliť Paulíková ešte nevedela, dodala však, že svietidlá spotrebujú približne toľko energie ako bežné svetlo v dome.
Skoré zatopenie nepredpokladajú
Ľudí zo Slatinky vysťahovali do náhradných bytov vo Zvolenskej Slatine na Vianoce 1999, vtedy v dedine vypli aj verejné osvetlenie. Ak by Slatinku nakoniec zatopili, združenie svietidlá daruje Zvolenskej Slatine, ktorá má tiež niekoľko nedostatočne osvetlených častí.
Paulíková však jej zatopenie tak skoro nepredpokladá. „Z času na čas sa začne o výstavbe priehrady znova intenzívne hovoriť, vodohospodári ju chcú stavať, ale peniaze na ňu nemajú. Zo štrukturálnych fondov Európskej únie na tento projekt čerpať peniaze nemôžu, nie sú prijímateľom, a také programy ani neexistujú.“
Investície neľutujú
V to dúfajú aj ľudia, ktorí sa v Slatinke usadili. Domy si od vodohospodárskej výstavby prenajímajú každé dva roky. Na život v nich si ich museli prispôsobiť. „Nie všetky boli obývateľné, na našom nebola strecha. Tiež sme si potiahli vodu, pristavili kúpeľňu. Vieme, že tie peniaze, ktoré sme do domu investovali, nám v prípade zatopenia dediny nikto nevráti, ale už len za tých jedenásť rokov, čo sme tu, sa nám to oplatilo,“ povedala Oľga Leštáchová.
Svietidlá uvítala. „Už sme si síce zvykli, že sme bez nich. Svetlo máme na dvore, no s osvetlenými domami a ulicami to tu bude určite vyzerať veselšie,“ dodala.
„V lete nám chýbajúce osvetlenie až tak neprekážalo, je dlho vidno. V zime sa tu zdržiavame málo. Ale je pravda, že už po piatej sa nič vonku nedalo robiť, len zaliezť dovnútra,“ skonštatovala Katarína Páleníková. Peniaze investované do domu neľutuje. „V žiadnom prípade. Je tu totálny pokoj, balzam na dušu,“ dodala.
Hoci je dedina prakticky vyľudnená, aj v nových podmienkach je rozdelená na horný a dolný koniec. V slatinských reáliách to znamená na bystrický a zvolenský.
