Terás na zvolenskom námestí je stále menej

ZVOLEN. Napriek snahe magistrátu oživiť zvolenské námestie zostáva táto plocha málo navštevovaná obyvateľmi aj turistami. Zvolenská radnica dokonca znížila poplatky pre podnikateľov, ktorí si chcú na námestí otvoriť letné terasy, no tých je v tomto roku žalostne málo. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je ich sotva polovica.

Počty klesajú

Zvolenská radnica povolila doteraz sedem letných terás prevažne na námestí. K trom ďalším žiadostiam sa podľa vedúcej odboru výstavby mestského úradu Anny Bešinovej zatiaľ nevyjadril architekt mesta.

Počet terás z roka na rok klesá. Kým v roku 2010 ich bolo 19, vlani už len 14, a to aj napriek tomu, že mesto pre výstavbu terás vyčlenilo na námestí viac miest. „Pôvodné nariadenie mesta upravovalo podmienky na východnej strane pešej zóny námestia. Po rekonštrukcii západnej strany práve tu pribudli štyri miesta pre terasy,“ hovorí hlavný architekt mesta Peter Kašša.

Nepomohli ani nižšie poplatky

Kým pred niekoľkými rokmi zvolenská radnica zvyšovala ceny za prenájom verejného priestranstva pod letné terasy a podnikatelia proti tomuto opatreniu protestovali, dnes je situácia opačná. Ceny sa znižujú, napriek tomu terás ubúda. Napríklad v roku 2004 stál meter štvorcový na deň 0,272 eura, o rok neskôr už 0,332 eura. Vlani mesto za rovnakú plochu inkasovalo 0,265 a tohto roku dokonca len 0,2 eura.

Hodina pri jednom pive

„Zníženie poplatkov sme privítali, ale už štyri roky mám otvorené na námestí dve letné terasy,“ hovorí podnikateľ Peter Mojžiš. Príčinu nízkeho záujmu ostatných prevádzkovateľov vidí hlavne v nízkych tržbách a teda v nerentabilnosti letných terás.

„Keď je zlé počasie, terasa sa vôbec neoplatí. Keď je pekne, tak je návštevnosť lepšia,“ dodáva a svoje tvrdenie odôvodňuje konkrétnym príkladom: „Ľudia, ktorí si prídu sadnúť na terasu, sedia pri pive a kofole, alkohol sa nepredáva. Teraz sedia pri jednom pive hodinu, predtým možno 15 minút. Tržby sú nízke a náklady sa nevykryjú.“

Podnikatelia sa v predchádzajúcich rokoch snažili zákazníkov prilákať živou hudobnou produkciou. Hoci sa terasy zaplnili, Mojžiš tvrdí, že na náklady s tým spojené nedokázali napriek vyššej návštevnosti zarobiť.

Mesto stanovilo podmienky

Ďalšou kapitolou je ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré určuje presné umiestnenie a rozlohu terás. Kým pred niektorými budovami môžu byť postavené, inde nie.

Terasy nesmú prekážať každodennej obsluhe jednotlivých prevádzok pri odvoze odpadu, zásobovaní, čistení a musia umožniť prístup sanitke či hasičom k budovám.

Vedúci architekt mesta tiež zdôraznil: „Podľa nového záväzného nariadenia má sezónne posedenie určené presné rozmery a konštrukčné vyhotovenie. Napríklad terasy nesmú byť prikryté fóliou a nesmú v ich priestore byť umiestnené vysoké chladničky a steny za obslužným priestorom, ktoré bránia vo výhľade na meštianske domy námestia.“