Archeológ Ján Beljak dostal ocenenie od prezidenta

ZVOLEN. Prezident Ivan Gašparovič ocenil v Prezidentskom paláci štyroch mladých vedeckých pracovníkov Slovenskej akadémie vied (SAV), medzi nimi aj Jána Beljaka, ktorý je vedúcim výskumného pracoviska Archeologického ústavu SAV vo Zvolene a štvrtý rok vedie archeologický výskum na Pustom hrade.

Beljak získal ocenenie za výskum o osídlení stredného Slovenska v rímskej dobe.

Vrátil sa tam, kde začínal

Ide predovšetkým o vedecké práce analyzujúce germánske osídlenie na juhozápadnom a strednom Slovensku v dobe rímskej a na začiatku obdobia sťahovania národov, teda v 1. - 5. storočí po Kristovi. Komplexne v nich spracoval súbory archeologických nálezov z germánskych osád v Šarovciach, Štúrove a vo Zvolene.

Veľkú rolu v jeho živote zohral Pustý hrad. Práve táto národná kultúrna pamiatka v ňom vzbudila záujem o históriu a archeológiu. „Ako chlapec som chodieval na Pustý hrad so starým otcom a už vtedy vznikol prvý impulz. Od pätnástich rokov som tu cez prázdniny brigádoval pri výskume, ktorý viedol Václav Hanuliak,“ povedal Beljak.

Pustý hrad sa napokon stal jeho doménou aj v jeho profesijnom živote. Keď pred štyrmi rokmi začínal výskum na dolnom hrade, dal si predsavzatie, že do desiatich rokov kráľovskú obytnú vežu, takzvaný donjon, kompletne odkryjú. „Samozrejme, postup práce závisí od financií. Navyše, nemôže sa kopať bagrami, aby sme nepoškodili to, čo sa pod zemou skrýva, ale métu tých desiatich rokov chcem rozhodne dosiahnuť.“

Ján Beljak pri donjone na dolnom hrade. FOTO: JÁN KROŠLÁK

Ocenenie, ktoré získal, ho, pochopiteľne, potešilo, no väčšiu radosť mu urobia archeologické nálezy. „Ocenenie je odmenou za to, čo robíme, pri objavoch sú však pocity úplne iné.“

Dve univerzity

Beljak vyštudoval archeológiu na univerzite v Trnave a následne v Krakove. Germánskemu osídleniu na Slovensku sa venoval v diplomových prácach na obidvoch univerzitách a neskôr aj v dizertačnej práci.

V minulosti sa zúčastnil napríklad archeologického výskumu rímskeho kastela v Iži pri Komárne či stredovekého hradu a opevneného sídla púchovskej kultúry v Hrabušiciach. Neskôr viedol výskumy v oblasti Poiplia a Pohronia, v osade lužickej kultúry v Ravenciach v Liptovskom Trnovci, v osade z obdobia včasného stredoveku v Banskej Bystrici, novovekého mlyna v Ladomerskej Vieske, germánskeho pohrebiska a pravekej osady v Hronovciach, v kremnickej mincovni či v osade z doby bronzovej a včasného stredoveku v Dolnej Strehovej.

Vo Zvolene preskúmal s kolegami aj zaniknuté koryto rieky Hron v lokalite Čierne zeme, kde objavili drevo a keramiku z doby bronzovej a vrcholného stredoveku. Viedol tiež výskum na zvolenskom námestí, kde odkryli zvyšky stredovekej architektúry či systémy obranných valov zo včasného stredoveku na Drahach.

Beljak je členom Archeologickej rady, ktorá je odborným, poradným a koordinačným orgánom ministerstva kultúry pre archeologické výskumy, archeologické nálezy a archeologické náleziská, a tiež členom pracovnej skupiny Európskeho archeologického konzília pre roľníctvo, lesníctvo a manažment poľnohospodárskej pôdy.