DETVA. Najväčšou nevýhodou možnej ťažby zlata v Detve by bolo poškodenie prírody, naopak, výhodou by boli vytvorené pracovné miesta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v lete na Podpoľaní zorganizoval Enviromentálny inštitút prostredníctvom spoločnosti AKO, s.r.o., Bratislava. Prieskum o kvalite života obyvateľov na danom území zrealizovali na vzorke 1200 respondentov.
Z výskumu ďalej vyplýva, že obyvatelia Podpoľania vnímajú prírodu ako svoju najväčšiu prednosť, naopak, najväčší problém, ktorý im v regióne znepríjemňuje život, je nezamestnanosť.
"Takmer tri štvrtiny obyvateľov Podpoľania hodnotí svoju kvalitu života ako nižšiu v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii k výsledkom prieskumu výkonný riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.
Prírodu, ako svoju najväčšiu prednosť videlo v prieskume 75 % opýtaných. Nasledujú folklórne tradície, ktoré podporilo 20 % respondentov. Nezamestnanosť, ako najväčšie negatívum regiónu hodnotilo 51 % ľudí. Nasledoval problém s Rómami, ktorý negatívne vníma 13 % tamojších obyvateľov.
Pri otázke, kto by mal riešiť problémy regiónu sa občania vyslovili z 50 %, že miestni volení zástupcovia a hneď za nimi nasledoval štát.
Z ankety tiež vyplýva, že obyvatelia Podpoľania by najviac potrebovali nové pracovné miesta, finančné dotácie, kanalizáciu a opravu ciest. Región by sa podľa nich mal do budúcna rozvíjať najmä v oblastiach obnovy cestnej infraštruktúry, v starostlivosti o chorých a starých, vo výstavbe športovísk a vo výstavbe dopravných zariadení a zastávok.
Životné prostredie pokladá až 95 % respondentov za dobré. Zároveň takmer 40 % sa obáva, že v budúcnosti dôjde k jeho znečisteniu. Plánovaná výstavba rýchlostnej komunikácie R2 je ale vnímaná výrazne pozitívne (takmer 97%).
Podľa Andreja Vilima z Enviromentálneho inštitútu išlo o pilotný projekt v tejto oblasti prieskumu na Slovensku, ktorý si kladie za cieľ mapovať parametre života v regiónoch Slovenska. Projekt by mal v ďalších mesiacoch pokračovať aj v iných oblastiach a regiónoch Slovenska. Jeho výsledky budú podkladom pre ďalšiu prácu enviromentálnych organizácií, ale aj samospráv, ktoré by sa z výskumu mali dozvedieť viac o sebe a potrebách svojich obyvateľov.
