DETVA. Zlato, ktoré milióny rokov ležalo v útrobách Bieleho vrchu pri Detve, sa tak skoro na svetlo nedostane.
Hovorí riaditeľ spoločnosti EMED Slovakia Marián Urban: „Rozhodli sme sa, že na čas utlmíme aktivity v Detve a budeme sa viac sústreďovať na iné prieskumné územia.“
Hovorí to po nedávnom stretnutí na Úrade BBSK, ktorého sa zúčastnili predstavitelia dotknutých samospráv, firiem a aktivistov na jednej strane a predseda VÚC a minister životného prostredia na strane druhej.
Urban rozhodnutie firmy vôbec nedáva do súvislosti s rokovaním na VUC-ke. EMED rozhodnutie zvažoval už skôr.
Opatrná spokojnosť
Na chvíľu sa vráťme na Úrad BBSK. Dvere zasadačky sa pre kamery a fotoaparáty otvárajú tesne pred koncom. Pár úsmevov, poďakovania, jednoducho spokojnosť... Napriek tomu, že nikto nemal v rukách žiaden záväzný dokument. Možno aj preto to bola veľmi opatrná spokojnosť.
Krátka tlačovka o tom, že tam v sále našli všetci spoločnú reč, ktorá by sa dala zhrnúť do jednej vety: nechceme ťažbu zlata v Detve. Všetci sú zajedno - minister, župan a, samozrejme, aj pestrá výprava z Podpoľania. Tak prečo tá opatrnosť?
Jednoznačný odkaz rokovania, no Marián Urban si nemyslí, že ďalšie presviedčanie už nemá zmysel: „Vôbec nie. Predmetné stretnutie je práve dôkazom toho, čo stále tvrdíme, že verejnosť nemá dostatok informácií a je manipulovaná fámami a nepravdami. Na základe takýchto informácií nás vôbec neprekvapuje výsledok stretnutia. Je však pravdou, že nás prekvapuje iracionálnosť argumentov odporcov ťažby a ich snaha brániť rozvoju regiónu a vzniku nových pracovných miest. V atmosfére, kde sú spolupracovníci našej spoločnosti zastrašovaní, sa nepracuje práve najľahšie.“
Ten čas príde
Po ubezpečeniach predsedu samosprávneho kraja či ministra by mal byť spokojný aj predseda Podpoľania nad zlato, roman Podhradský. No po dvoch rokoch zatiaľ márneho boja je trochu skeptický.
„Keby to fungovalo tak, ako má, tak by sa tým Banský úrad už dávno nezaoberal a všetci by sme mali pokoj,“ hovorí tak trochu unavene Roman Podhradský. Únava môže vyzerať ako beznádej a to si nemôže dovoliť. Veď sú za ním desiatky dobrovoľníkov, presvedčených o správnosti boja proti zlatej bani. Podhradský preto rýchlo dodáva: „Myslím si, že ten čas príde a nakoniec budeme na tom rovnako ako v Čechách, kde je kyanidové lúhovanie zakázané. My pritom máme 0,8 gramu zlata na tonu horniny, Kremnica 2 gramy. V Čechách sú lokality, kde je to 4, 6 až 8 gramov na tonu. A napriek tomu sa tam neťaží. Pochopili, že ide viac o prírodu, ľudí a ich životný priestor.“
Spokojní, ale...
Jedenásťtisíc podpisov pod petíciu je podľa aktivistov jasným odkazom. Ľudia povedali nie ťažbe zlata. „Petíciu zatiaľ neukončujeme, nechávame ju otvorenú. Máme síce prísľub od VUC-ky, no počkáme si na konkrétne kroky,“ dodáva Roman Vrťo z petičného výboru. Opäť tá opatrnosť. A cítiť ju aj zo slov starostu Dúbrav Jána Ľalíka: „Vyzerá to tak, že minister aj župan sú naklonení tomu, aby sa na Bielom vrchu neťažilo zlato.“
V podobnom duchu hovorí aj odborársky predák PPS-ky Stanislav Ľupták: „Prísľubom, ktoré sme dostali, samozrejme, veríme, no budeme to strážiť.“ Nevylúčil ani ďalšie odborárske protesty. „Samotný koniec príde až vtedy, keď skončí riziko realizácie tohto projektu,“ dodáva Ľupták. Viac ako názor ministra životného prostredia by bral rozhodnutie ministra hospodárstva, pod ktorý patrí aj Banský úrad.
„Možno by sa mal minister zamyslieť nad tým, prečo jeho ľudia z Banského úradu dvakrát pochybili, keď sa snažili vylúčiť z konania občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Prvýkrát, keď nás vylúčili z konania a druhýkrát, keď sa odvolali proti rozhodnutiu krajského súdu,“ vysvetľuje odborár. Podľa neho to vyzerá tak, že dve ministerstvá majú na vec iný názor.
Veria, že názor regiónu zmenia
EMED na Slovensku investoval okolo 10 miliónov eur, pričom projekt v Detve z toho tvoril približne 7 miliónov eur. Takej investície by sa nikto nechcel vzdať. Aj preto utlmenie aktivít v Detve nebude definitívne.
„V rámci projektu Biely vrch budeme čakať na správoplatnenie určenia dobývacieho priestoru, aby sme mohli začať s ďalšími krokmi. Dobývací priestor je totiž iba medzikrok, ktorý ešte nič neznamená. Po ňom prichádzajú dôležitejšie – najmä posudzovanie vplyvov na životné prostredie a rozsiahle technické štúdie. Okrem iného napríklad zrealizujeme seizmickú štúdiu, ktorá má dokázať, či otrasy pri ťažbe môžu ohroziť výrobu v PPS. Pričom stále platí, že v prípade, že by ohrozovali, projekt nebude ďalej pokračovať. My to však nepredpokladáme, no sme natoľko profesionálni, že bez presných dát a meraní netvrdíme, ako to bude,“ vysvetľuje riaditeľ Marián Urban a dodáva: „Naša spoločnosť nie je tlačená časom, zlato pri Detve stále bude a veríme, že verejnosť, samosprávy a podnikatelia svoj názor zmenia, keď zistia pravdivé informácie.“