DETVA. Zákaz metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe nerastov, ktorý by definitívne stopol občanmi odmietané zámery ťažby zlata pri Detve či pri Kremnici, zostane na Slovensku nadlho len želaním občanov. Pre agentúru SITA to uviedol Roman Podhradský z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato s tým, že výzvy odporcov ťažby zlata ani samospráv v Podpoľaní a Kremnici nestačia nielen na prijatie, ale ani iniciovanie takéhoto zákonného zákazu. „Bolo by to príliš krásne, keby taký zákon prijali na základe našich aktivít. No reálne sa buď musí najprv niečo tragické stať, alebo sa musí vyvinúť celoslovenský tlak na prijatie takéhoto zákona,“ povedal Podhradský.
Na iniciovanie zákonného zákazu kyanidového lúhovania, aký platí v Nemecku, Česku či Maďarsku, vyzvali občianski aktivisti spolu s predstaviteľmi samospráv a firiem z Podpoľania a Kremnice aj premiéra Roberta Fica, a to prostredníctvom listu, ktorý sformulovali na decembrovom protestnom pochode v Banskej Bystrici a premiérovi doručili v januári. Premiér im osobne neodpovedal, jeho kancelária ich len informovala, že list postúpila na vybavenie kancelárii ministra hospodárstva. „Z ministerstva hospodárstva nám odpovedali v zmysle, že takýto zákon nepripravujú a že kyanidová metóda je v podstate bezpečná,“ dodal Podhradský.
Návrh zákona, zakazujúceho metódu kyanidového lúhovania, nepripravuje ani ministerstvo životného prostredia. Podľa šéfa envirorezortu Petra Žigu sa takým návrhom ani neplánujú zaoberať. Uviedol to v marci po stretnutí s podpolianskymi aktivistami a predstaviteľmi tamojších samospráv, podnikateľov a odborárov v marci, na ktorom zároveň vyjadril podporu ich odporu proti pripravovanej ťažbe zlata v Detve. Podporu im vyjadril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Vladimír Maňka a vyhlásil, že už na najbližšie zasadnutie krajského zastupiteľstva predloží uznesenie o nesúhlase s plánovanou ťažbou, aké už prijali zastupiteľstvá mesta Detva a dotknutých obcí. V programe budúcotýždňového zasadnutia, ktorý BBSK zverejnil na svojej internetovej stránke, takýto materiál nefiguruje.
Ťažiť zlato v lokalite Biely vrch v Detve, v bezprostrednom susedstve areálu detvianskych strojární, plánuje spoločnosť EMED Slovakia, dcéra cyperskej firmy EMED Mining Public Limited. Má ísť o ťažbu povrchovým spôsobom s využitím metódy kyanidového lúhovania. Povrchový lom by mal po ukončení ťažby dosahovať priemer 600 metrov a hĺbku 180 metrov. Produkciu tu odhadujú na desať rokov, počas ktorých by sa malo vyťažiť 20 až 25 ton zlata.
Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici určil dobývací priestor Biely vrch v prospech EMED-u vlani 19. novembra, voči čomu sa však samosprávy odvolali a aktivisti usporiadali 6. decembra protestný pochod v Banskej Bystrici. Z konania o určení dobývacieho priestoru obvodný banský úrad a následne aj Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici aktivistov z OZ Podpoľanie nad zlato vylúčil. Tí to napadli na súde a 12. marca Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie krajského súdu, že ich vylúčenie bolo neoprávnené a sú plnoprávnymi účastníkmi konania.
V Kremnici je dobývací priestor určený už od roku 1961, momentálne ťažobnými právami v ňom disponuje spoločnosť Ortac, dcéra britskej firmy Ortac Resources. Dobývací priestor má zhruba 12 štvorcových kilometrov, patria doň štyri pätiny územia Kremnice aj celá obec Kremnické Bane. Hlbinná ťažba sa tam pre nerentabilnosť skončila v roku 1971. V rokoch 1986 až 1992 bolo v lokalite overované lúhovanie rudy kyanidom sodným pri povrchovej ťažbe. Firma Kremnica Gold, respektíve jej sesterská firma Kremnica Gold Mining, v súčasnosti s názvom Ortac, sa ťažbu zlata v Kremnici snaží rozbehnúť od roku 2006, už by však nemalo ísť o hlbinnú, ale povrchovú ťažbu.
Po veľkom odpore verejnosti proti jej prvému zámeru, ktorý počítal s využívaním technológie lúhovania kyanidom sodným, bol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) zastavený. Medzitým sa zmenila legislatíva a na použitie kyanidovej metódy treba súhlas dotknutej aj všetkých susedných obcí a príslušného samosprávneho kraja. Ako v roku 2011 uviedol vtedajší konateľ Kremnica Gold a Kremnica Gold Mining Dušan Roob, geologické prieskumy v posledných rokoch ukázali, že na základe najnovších technológií dobývania a spracovania rudy by bolo možné získať z kremnického ložiska Šturec viac ako 20 ton zlata a asi 200 ton striebra.
Mesto Kremnica už viackrát obnovenie ťažby zlata, respektíve povrchovú ťažbu na svojom území odmietlo. Dlhodobo sa tiež usiluje o zmenšenie 12 štvorcových kilometrov veľkého dobývacieho priestoru, keďže ťažiteľné ložisko Šturec má len dva štvorcové kilometre. Banský úrad so zmenšením priestoru ale nesúhlasí.
