Niektorí nájomníci domov v dedine Slatinka dostali dva týždne na vypratanie domov. Vodohospodárska výstavba ich chce búrať pre nevyhovujúci stav. Róbert Mikuš začal statiku opravovať na vlastné náklady. Dúfa, že dom nechajú stáť.
SLATINKA. Zvolenčan Róbert Mikuš investoval za vyše pätnásť rokov do domu po rodičoch vyše 20-tisíc eur. Nedávno sa dozvedel, že štátna Vodohospodárska výstavba dom zbúra pre narušenú statiku.
On aj ďalší nájomníci v Slatinke pri Zvolene dostali od vodohospodárov výzvu, aby sa do dvoch týždňov vysťahovali.
„Som nešťastný. Aj napriek tomu, že mi povedali, aby som to neopravoval, lebo dom aj tak zbúrajú, statiku opravujem. Už murujeme. Keď bude statika v poriadku, nebude dôvod na búranie,“ opisuje Zvolenčan zúfalý pokus o záchranu domu.
Oficiálne sú vysídleníSlatinka je pre projekt budovania rovnomennej priehrady z 50. rokov už vyše dvadsať rokov oficiálne vysídlená, no ľudia tam stále žijú.
Chronológia
Roky čakania
vodné dielo plánovali vodohospodári od roku 1954,
stavebná uzávera platila od roku 1984, už v roku 1958 platil zákaz výstavby domov,
Vodohohospodárska výstavba vypracovala projekt v roku 1987, začala vykupovať pozemky a nehnuteľnosti,
v roku 1989 zastavili prípravu pre nedostatok peňazí,
v roku 1996 dostali kladné vyjadrenie k EIA od ministerstva životného prostredia,
v rokoch 1999 až 2001 presídlili obyvateľov Slatinky do domov vo Zvolenskej Slatine,
v roku 1999 zbúrali prvé dva domy,
v roku 2007 museli dať urobiť nový posudok EIA a o dva roky neskôr ministerstvo dalo súhlasné stanovisko,
v roku 2013 vodohospodári vyzvali časť nájomníkov, aby sa vysťahovali.
Koncom osemdesiatych rokov štát vykúpil od Slatinčanov domy v prepočte za dva až tri a pol tisíca eur. Neskôr sa vrátili do štátom vyvlastnených domov a z prenajatej dediny je rekreačná oblasť pri Zvolene.
Vodohospodári zlikvidovali prvé dva domy ťažkými mechanizmami už v roku 1999. Potom búranie zastavili. Teraz sa chystajú znovu.
„V marci či v apríli prišli z Vodohospodárskej výstavby. Najprv tvrdili, že dom užívam neoprávnene, ale to sa vysvetlilo. Pozreli si ho, odfotili a povedali, že je narušená statika, že ho budú búrať,“ hovorí Zvolenčan.
Mikuš im povedal, že statiku na vlastné náklady opraví. Zareagovali, že zbytočne, lebo dom aj tak zbúrajú.
„Vyhadzov“ zatiaľ dostali v desiatich domoch, no výzvy stále prichádzajú. Neoficiálne sa hovorí o búraní 15 domov.
Vodohospodárska výstavba argumentuje zlým stavom domov, zmluvami a obavami o zdravie ľudí.
V prípade Mikuša tvrdia, že nie je pôvodným vlastníkom a nemá nájomnú zmluvu. Uvažujú o asanácii tých nehnuteľností, ktoré majú podľa stavebných odborníkov závažné poruchy.
„Chceme predísť prípadným nešťastiam. Ak zistíme, že nehnuteľnosť nespĺňa podmienky, musíme zo zákona konať, pretože inak preberáme zodpovednosť za prípadne nešťastia na seba,“ zdôvodnila Dagmar Füle z Vodohospodárskej výstavby.
Náročný projektVodné dielo za vyše 86 miliónov eur (náklady z roku 2010) chcú financovať z peňazí Európskej únie. V ideálnom prípade odhadujú začiatok stavby na koniec budúceho alebo začiatok roku 2015.
Vodné dielo Slatinka podľa vodohospodárov pomôže ako ochrana proti povodniam a zvýši prietok v Hrone počas sucha.
Odporcovia zo Združenia Slatinka tvrdia, že je to riešenie technicky, morálne a principiálne zastarané, predražené a nevhodné. Náklady odhadujú na sto až 150 miliónov eur.
Dolu má ísť aj opravená školaOdporcovia vodného diela vidia v búraní demonštráciu sily vodohospodárov.
SLATINKA. Výzvu na vypratanie nehnuteľnosti dostalo aj Združenie Slatinka. V dedine si prenajalo bývalú školu. Do jej opravy investovalo okolo osemtisíc eur.
Momentálne školu opravuje za ďalších sedemtisíc a desaťtisíc dostalo od mobilného operátora.
Dobrovoľníčka združenia Martina Paulíková hovorí, že vysťahovávanie nájomníkov je demonštráciou sily a pomstou za kritiku vodného diela.
Nepáči sa jej, že vo výzve uviedli, že odstupujú od nájomnej zmluvy pre havarijný stav domov, no za celé roky užívateľov neupozornili, že sa starajú o nehnuteľnosť nedostatočne.
„Ani teraz sa neopýtali užívateľov, či sú ochotní urobiť stavebné úpravy na zlepšenie stavu. Rovno poslal výzvy, aby sa ľudia zbalili a zmizli z dediny. Investor si myslí, že opustenú Slatinku bude jednoduchšie zlikvidovať a tým zničia symbol statočného odporu obyčajných dedinských ľudí voči štátnej mašinérii,“ vyhlásila Paulíková.
Združenie nespochybňuje fakt, že štát ako vlastník nehnuteľností s nimi môže nakladať podľa svojho rozhodnutia.
Správca nehnuteľností, investor priehrady Vodohospodárska výstavba však podľa nich nesmie zverený majetok len tak zlikvidovať.
Nájomcovia už konzultovali svoje možnosti s právnikmi a oslovia aj ministra životného prostredia.
