SLATINKA. Slatinčania hovorili s vodohospodármi o osude poškodených prenajatých domov priamo v dedine.
Statici, ktorých si objednal správca štátnych domov, Vodohospodárska výstavba, chodili dnes s nájomníkmi a znova hodnotili stav budov.
Ľudia sú napätí. Do prenajatých domov investovali niektorí tisíce eur. Informácia, že sa majú vysťahovať, ich zaskočila. Teraz cítia šancu, že ak domy opravia, nezbúrajú ich.
Výsledok by sa mohli dozvedieť približne o týždeň.
Obec plná ľudských príbehov
Priehrada na rieke Slatina vysoká 35 metrov by mala zadržať až 27 miliónov kubických metrov vody. V prípade sucha by mala zvýšiť prietok vody v Hrone tak, aby ju mohla pri Leviciach odoberať elektráreň Mochovce.
Podľa spoločnosti Slovenské elektrárne však priehrada nie je podmienkou pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne, pretože všetky štyri bloky Mochoviec budú na chladenie využívať vodu zo zdroja Veľké Kozmálovce.
Pôvodný komunistický projekt vodného diela Slatinka počítal s jeho využitím na zásobovanie priemyslu vodou a energetikou. Môťovská vodná nádrž sa mala postaviť ako druhá a mala byť vyrovnávacou nádržou pre vodné dielo Slatinka. Keď však pred 50 rokmi postavili Bučinu, dodávku vody pre tento drevospracujúci priemysel urýchlene vyriešili vybudovaním môťovskej priehrady.
Slatinka je plná ľudských príbehov. Niektoré naznačujú, že ak niečo také ako osud existuje, má zvláštny zvrátený zmysel pre humor.
Pani Beňová bývala v Málinci. Pre výstavbu vodnej nádrže sa museli z domu vysťahovať. Neskôr sa vydala do Slatinky.
„Keď vykupovali domy kvôli vodnému dielu Slatinka, odmietli podpísať zmluvu, tak ich vyvlastnili. V reštitúcii im dom vrátili,“ opisuje osudy niektorých Slatinčanov aktivistka zo Združenia Slatinka Martina Paulíková.
Vodohospodári pred niekoľkými mesiacmi vytipovali sedemnásť domov v Slatinke, stav ktorých označili za kritický. Následne dali nájomníkom dva týždne na vypratanie. Zdôvodnili to potrebou asanácie pre ohrozenie životov a zdravia.
Ľudia, ktorí si domy prenajímajú, neakceptovali odstúpenie od zmlúv. Advokátka Via Iuris Eva Kováčechová je presvedčená, že zmluvy stále platia.
„Už len to, že domy posudzujú druhý raz naznačuje, že prvé posudky a závery boli trochu unáhlené. Ľudia aspoň budú vedieť, za akých okolností budú môcť domy opraviť,“ dodala advokátka.
Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazar rokoval so zástupcami Slatinčanov v polovici uplynulého týždňa.
Výsledkom bola dohoda, že statici znovu prídu a určia, čo sa dá opraviť, a čo už nie.
V každom prípade do definitívneho rozhodnutia, alebo opravenia poškodenej statiky, ľudia nemôžu domy užívať.
Potrebné opravy
Statici chodili od rána po dedine určenej na zaplavenie kvôli Vodnému dielu Slatinka, merali, fotili a pokojne odpovedali na otázky Slatinčanov.
Ľudovít Buzalka sprevádzal statikov po prenajatom dome. Problematickú má len hospodársku časť, ktorú nevyužíva.
„Ani teraz neviem, či mám dom opravovať, alebo nie. Nerozumiem, prečo by som nemohol dom užívať, keď sú poškodené len maštale,“ povedal Buzalka po odchode statikov.
Aj Ondrej Šufliarsky dostal výzvu na vypratanie. „Mám vymeniť škridle a natrieť dom. To je otázka 200 eur,“ konštatoval po prehliadke domu.
Jaroslavovi Juríkovi spadla v zime časť zadnej steny na drevárni. Hovorí, že do prenajatého domu už investoval vyše dve tisíc eur. Ešte tisíc by do opráv dal.
Osud ďalšieho domu je pravdepodobne spečatený. Prepadávajúce sa stropy v obytnej časti sú vystužené len drevenými podperami, na stene izby je viditeľná prasklina. Nájomník tvrdí, že dom nevyužívajú a do investícií na opravy sa mu ísť veľmi nechce. Pôvodne chcel využiť predkupné právo, ak by vodné dielo nestavali.
Má chrániť proti povodniam, je terčom kritiky
Vodné dielo, ktorého idea vznikla v päťdesiatych rokoch, chce Vodohospodárska výstavba financovať z peňazí Európskej únie.
V ideálnom prípade odhadujú začiatok stavby za vyše 86 miliónov eur na začiatok roku 2015.
Vodohospodárom ešte chýbajú povolenia stavebného úradu.
Potrebu VD Slatinka vodohospodári zdôvodňujú ochranou proti povodniam a zvýšením prietokov v Hrone počas sucha.
Odporcovia zo združenia Slatinka tvrdia, že je to riešenie technicky, morálne a principiálne zastarané, predražené a nevhodné. Náklady odhadujú na 100 až 150 miliónov eur.
Domy v Slatinke štát vykúpil, alebo vyvlastnil. Neskôr ich prenajali na rekreačné účely. Nájomné zmluvy predlžujú každé dva roky.
