ZVOLEN. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene je profesionálne činoherné divadlo so širokým repertoárovým záberom. Úspešne sa prezentuje na zahraničných zájazdoch a medzinárodných festivaloch. Divadelná scéna sídli v historickej, zrekonštruovanej budove bývalého hotela Grand. Zriaďovateľom divadla je Banskobystrický samosprávny kraj.
O vzniku profesionálneho divadla vo Zvolene rozhodlo Povereníctvo školstva, vied a umení v Bratislave 3. marca 1949. Predchádzalo mu ešte rozhodnutie pléna Divadelnej a dramaturgickej rady z 25. februára toho istého roku. Svoju umeleckú činnosť malo začať 15. júla 1949. Hlavnými iniciátormi myšlienky nového divadla boli Ladislav Novomeský a Andrej Bagar.
Za zásluhy v Povstaní
Nové profesionálne zoskupenie začalo účinkovať pod názvom Stredoslovenské divadlo. Za sídlo tejto inštitúcie bol Zvolen údajne vybraný pre jeho zásluhy v Slovenskom národnom povstaní (SNP). Bolo to aj kvôli podpore rozvíjajúceho sa robotníckeho a priemyselného mesta ako protikladu k intelektuálnejšej, vzdelanosť a tradíciu ctiacej si Banskej Bystrice.
O jeho zriadení vo Zvolene hlasovaním rozhodli mimo iných aj Mikuláš Huba (vtedajší predseda divadelnej rady v Bratislave), Janko Borodáč (umelecký riaditeľ Východoslovenského národného divadla), spisovateľ Štefan Králik či hudobný skladateľ Eugen Suchoň.
Prvé konkurzy
V dňoch 10. až 12. mája 1949 sa vo Zvolene konali prijímacie skúšky do nového súboru. Na konkurz sa mohli prihlásiť herci z povolania a absolventi dramatickej školy a štúdií slovenských divadiel. Mohli tak urobiť aj uvedomelí ochotníci, najmä z oblasti stredného Slovenska, ktorí chceli zasvätiť svoju prácu divadelnému umeniu.
Predsedom výberovej komisie bol umelecký riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) Andrej Bagar. Na konkurze sa zúčastnilo vyše sto záujemcov. Prišiel Anton Mrvečka (vtedy 15-ročný chlapec, na konkurze bol úspešný), Ivan Mistrík (člen divadla v rokoch 1952-1953), Viliam Polónyi (na konkurze bol úspešný), Jarmila Killerová či Jaroslav Vrzala (obaja už boli profesionálnymi hercami v SND).
Základom nového dvadsaťpäťčlenného umeleckého súboru boli členovia ochotníckeho súboru Detvan zo Zvolena a Mestského divadelného združenia z Banskej Bystrice. Riaditeľom divadla sa stal Karol Badáni, členmi súboru boli dramatická charakterová herečka Mária Markovičová, Zora Paulendová, komediálna herečka Angelika Jakubisová, Valéria Čaplová-Paulovičová, Magda Matrtajová či Andrej Mojžiš.
Neskôr sa k nim pridali prví absolventi vysokých škôl umeleckého smeru Juraj Sarvaš, Zlatica Gillová, Ivan Macho, Klára Dubovicová. Výtvarníkom divadla sa stal Emil Paulovič.
Prvé konflikty
Funkciu stáleho režiséra ponúkli Alexandrovi Noskovičovi, ktorý bol asistentom českého režiséra Emila Františka Buriana. Ten mu pri odchode z Prahy zlomyseľne povedal: "Starej, poslyš, vždyť ty na tom tvým Slovensku utoneš dřív, než si zaplaveš. Experimenty nejsou zrovna v kurzu, nehledě na to, že odcházíš zrovna ode mne, prokletého formalistu".
Prvá slávnostná premiéra v novom Stredoslovenskom divadle sa uskutočnila 29. augusta 1949. Hral sa Makar Dúbrava od ukrajinského spisovateľa Alexandra Kornejčuka. Hra na celoštátnej divadelnej súťaži v Prahe získala jednu z prvých cien. Piati predstavitelia hlavných postáv sa stali nositeľmi vyznamenania Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda a divadlo dostalo aj Cenu Zväzu československo-sovietskeho priateľstva za najpresvedčivejšie uvedenú hru zo života sovietskych ľudí.
Tento raketový úspech pozdvihol sebavedomie súboru, avšak na druhej strane zapríčinil aj nekritickosť a nebezpečné sebauspokojenie. S prvými úspechmi divadla sa objavili aj konflikty, ktoré túto inštitúciu poznačili na dlhé roky.
Divadelná a dramaturgická rada odvolala po pár mesiacoch z funkcie režiséra Alexandra Noskoviča. Jeho miesto zostalo dlho bez adekvátnej náhrady. Režisérmi boli herci, ktorí sa síce usilovali, ale výsledky boli diskutabilné.
V roku 1953 odišiel z divadla aj jeho prvý riaditeľ Karol Badáni. Šéfom divadla sa stal režisér Vladimír Petruška, s ním prišla dramaturgička M. Mayerová. Po roku však obaja z divadla odišli.
Kolotoč menovaní a odvolávaní
Ďalší pokus o stabilizáciu urobil František Rell, ale aj jeho po roku činnosti "prevelili" do Bratislavy. Po ňom prišiel ambiciózny absolvent z Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, režisér Igor Ciel, ktorý sa neskôr stal umeleckým šéfom a aj riaditeľom divadla.
Za ním prišli ďalší absolventi dramaturg Július Tréger a režisér Ivan Petrovický. Ciel bol z funkcie odvolaný, Tréger v divadle vydržal tridsaťštyri rokov (1957-1991). "Kolotoč" menovaní a odvolaní riaditeľov a režisérov pokračoval za celú históriu divadla ešte veľakrát.
Počas svojej 65-ročnej histórie malo zvolenské divadlo množstvo interných aj externých spolupracovníkov. Viacerí herci ostali tomuto divadlu verní po celý život. Raritou je herečka Magda Matrtajová, ktorá je ako jediná členkou súboru od jeho začiatku a hrá v ňom dodnes (tento rok oslávila životné jubileum 80 rokov).
Na archívnej snímke zo 14. októbra 1953 je premiéra divadelnej hry poľského spisovateľa Jerzy Lutowského Rodinná vec. Dej sa odohráva vo Varšave v jeseni 1951 v rodine Kaminského, majstra - leštiča z továrne na reflektory. Na snímke sa Felix (Bohumil Kostrec) ospravedlňuje svojej žene Irene (Jolana Mažári, vľavo), že na oslavu polročného manželstva musí odísť na schôdze so svojou spolupracovníčkou Gasonskou (Viera Strnisková, vpravo). FOTO: (TASR).
