Sľubotýždne máme za sebou a teraz už iba môžeme čakať, ako sa nové zastupiteľstvá popasujú s prácou, ktorá na nich čaká. Rovnako aj primátori či starostovia musia ukázať, že si dôveru ľudí zaslúžia.
Bolo by pekné predpokladať, že každý jeden sa vo svojej práci neodkloní od toho, čo sľuboval v predvolebnej kampani. Ako začne úplne transparentne nakladať so zverenými financiami, ako zodpovedne bude zastupovať svoje mesto alebo obec. Bolo by to pekné...
Keby to ale bola samozrejmosť, mali by sme tu dnes úplne iné Slovensko. Nie také, v ktorom sa pretriasajú podozrenia z korupcie nielen na najvyššej úrovni, ale vlastne na všetkých úrovniach.
Bolo by ešte krajšie, keby sľuby nezapadali prachom. A skutky z najbližších štyroch rokov nás nepotápali do stále hlbšieho morálneho bahna.
Keď som pred týždňom napísal, aby sme išli voliť, pretože to postačí na prejavenie zodpovednosti, nemal som tak celkom pravdu. Vhodenie hlasovacieho lístku do volebnej urny je len začiatkom oveľa širšej povinnosti. Hneď druhým krokom je zvoleného kontrolovať. A je jedno, či ste dotyčného volili aj vy alebo nie. Máte právo na odpovede, nedajte sa opiť suchým rožkom, pýtajte sa, kde sú vaše predvolebné sľuby?
Rokovania mestských či obecných zastupiteľstiev sú verejné. To znamená, že sa na ne môžeme prísť nielen pozrieť, ale môžeme aj požiadať o slovo.
Choďte tam a pýtajte sa! Nedajte im dýchať. Tí čestní to pochopia a tí s postrannými úmyslami nebudú mať čas rozmýšľať o tom, ako si napchať vrecká.
